Rozhovor s asistentom trénera Martinom Kadlečíkom

Dlhé roky pôsobí v štruktúrach nášho futbalového klubu. Prešiel cez viaceré mládežnícke kategórie, napokon zakotvil na pozícii asistenta trénera v tíme mužov. Prinášame rozhovor s Martinom Kadlečíkom.

Patríš medzi dlhoročných trénerov FK Rača. Za roky si prešiel rôznymi kategóriami od žiakov až k mužom. Ako vnímaš túto svoju cestu, ktorej vyvrcholením je pozícia asistenta hlavného trénera v prvom tíme?

• Áno, je pravdou, že v štruktúrach klubu FK Rača pôsobím už asi desať rokov a dá sa povedať, že som prešiel všetkými kategóriami. Tých desať rokov bolo pekných, avšak vyskytli sa aj smutné momenty. Veľmi dobre sa mi spomína na kategóriu U6, čo sú vlastne ešte prípravky, predškoláci, 4-5 ročné detičky. Svoje čaro malo aj množstvo turnajov, ktoré sme s nimi absolvovali. Taktiež som nadobudol veľa poznatkov do trénerskej praxe v druhej dorasteneckej lige, ktorú sme hrali jednu sezónu. Mal som to šťastie, že som vtedy pôsobil pri U17 ako tréner. Každý jeden súťažný ročník si daná kategória vyžadovala iný prístup, pričom bolo pekné a zaujímavé sledovať ako sa chlapci vyvíjajú, keď som pri nich stál niekoľko rokov. Čiže z pohľadu trénera a vzťahu tréner - hráč ma každá jedna kategória posunula a som rád za túto skúsenosť.

Priblíž nám, čo je tvojou hlavnou úlohou ako asistent trénera v mužstve a aké sú tvoje kompetencie.

• Momentálne ako asistent hlavného trénera mužov v druhej lige, čo už je v podstate taký prvý profesionálny stupienok súťaží u nás, je mojou hlavnou funkciou pomáhať hlavnému trénerovi plniť úlohy, ktoré si zadáme. Sú to úlohy, ktoré sa týkajú napr. kondičnej, technickej a iných stránok tréningového procesu a zápasov. Rovnako sa starám aj o video analýzu hry súpera, s ktorým hráme najbližší zápas. Jeden tréner si určite nemôže všímať všetky veci a skutočnosti, ktoré sa odohrávajú na ihrisku, takže mojou úlohou je aj pozerať sa tým smerom, kde nie je úplne sústredená hra alebo lopta (ťažisko diania) a sledovať aj tieto aspekty hry. Samozrejme táto súťaž si vyžaduje aj realizačný tím, ktorý myslím, máme v klube výborný a nie je to len o dvoch alebo troch ľuďoch. Dôležitými osobami v tíme sú aj hlavný tréner, tréner brankárov, prezident klubu, vedúci mužstva, kondičný tréner, fyzioterapeut a iní, takže spolupráca je naozaj všestranná. Napríklad od diskusie o zostave, až po jedálniček pred zápasmi. Je to pre mňa ďalšia z veľkých skúseností, za ktoré som FK Rača vďačný. Z tohto pohľadu to beriem tak, že som sa posunul zase o stupienok vyššie.

Minulý rok si začal študovať trénerskú A licenciu. Čo ti tieto skúsenosti dali a ako sa ti zmenil pohľad na tréningový proces ?

• V marci sme začali s prvým blokom zvyšovania trénerskej licencie a ešte predtým než nás prijali, nám bola poskytnutá od klubu možnosť preplatenia časti nákladov na štúdium. So mnou sa prihlásili aj ďalší dvaja šikovní tréneri, a to Marek Meňhard a Roman Fabšo, pričom všetkých troch nás aj prijali. Úprimne, zvládnuť toto štúdium nie je až také jednoduché, vzhľadom na to, že ak nie ste profesionálny tréner, musíte viacero vecí zladiť napríklad aj so súkromnou prácou. Sú to dvojdňové bloky, plus kopec rôznych úloh. Vyvrcholením je záverečná práca. Bolo to naozaj náročné obdobie, no stálo to za to, pretože v každej oblasti tréningového procesu sme išli do väčšej hĺbky, ako boli naše doterajšie vedomosti. Stretli sme sa dvadsiati tréneri z celého Slovenska, vymieňali sme si skúsenosti, ktoré by sme sa iným spôsobom určite nedozvedeli a nezískali. Tak isto aj naši mentori, ktorí nás vyučovali, mali nové poznatky, ktoré nás posúvali ďalej a zdokonalovali. Keď si to tak zoberieme, funkcia trénera je svojim spôsobom celoživotné vzdelávanie. Inými slovami, pokiaľ chce byť tréner úspešný, musí sa vzdelávať - je to jeho úlohou a povinnosťou - skúšať a používať najnovšie metódy a praktiky, o ktorých je presvedčený, že môžu pomôcť v tréningovom procese.

Ktoré tri momenty ti po jesennej časti najviac utkveli v pamäti ?

• Ktoré tri momenty mi najviac utkveli v pamäti ?...Myslím, že celé jesenné pôsobenie v druhej lige bolo pootvorením dverí do profesionálneho futbalu. Bol to pre mňa obrovský zážitok. Samozrejme za týmto všetkým bolo veľa roboty a času na úkor niekedy rodiny, inokedy súkromnej práce. Ak môžem, nevyzdvihnem tri ale dva momenty, ktoré si budem pamätať do konca života. Prvým je úvodný zápas v druhej lige, ktorý sme hrali doma s Humenným a vyhrali sme 2:0. Tá eufória a energia, ktorá vyžarovala z mužstva a z tohto víťazstva bola neuveriteľná. Jednoducho tento moment si budem pamätať naozaj po celý svoj život. Rovnako zaujímavý bol aj zápas v Humennom, kde zase postavenie oboch mužstiev v tabuľke a viacero situácií pred a po zápase dodávali mužstvám energiu a súťaživosť. Takže toto sú také dva momenty, ktoré mi najviac utkveli v pamäti, čo sa týka jesennej časti.